Pôvodným povolaním novinárka, od roku 2001 pracuje v súkromnej sfére ako špecialista na komunikačné stratégie v praxi. Dlhodobo sleduje spoločensko-politické dianie a súvislosti. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Je tomu týždeň, čo som prechádzala obcou Častá. Nádherná zeleň, vzácna pre obyvateľov hlavného mesta, upravená dedina, sprofanovaná ubytovňa v Papierničke. Júnová idylka sa o pár dní zmenila na nepoznanie. Ako všetky prírodné udalosti prišla nečakane , rýchlo, s veľkými dosahmi na bežný život ľudí, ktorých sa dotkla.
Štatistický úrad sa nás pýtal kto je hlava rodiny.. Pravdupovediac, ani som si to nevšimla. Nebyť médií, ani mi to „nedocvakne". Pokiaľ som to neuvidela čierne na bielom v SME, nie na tých hárkoch, bola mi rodová rovnosť, či akékoľvek úvahy na túto tému ukradnuté.
Pri mojej posteli skončili dve knižky, ktoré možno zaradiť do ľúbostnej literatúry. Alebo povedzme dva romány o láske. Jeden je nové vydanie kultového románu Jana Wolkersa „Turecký med" a druhý je čerstvý závan v slovenskej literatúre „Dážď slivkových kvetov" od Eleny Hidveghyovej - Yung. Je ťažké ich neporovnávať, keďže som ich zámerne po sebe čítala. Zámerne preto, lebo som bola zvedavá, čo nové v tomto literárnom „žánri".
Voľba generálneho prokurátora patrí medzi typické prejavy slovenskej politickej moderny. Vládna koalícia sa tvári, že chce voľbu transparentnú a preto žiada voľbu verejnú a opozícia, ktorá pozná skutočný stav dôvery v útrobách svojich oponentov a tak tlačí na voľbu tajnú. Obidve skupiny vedia o čo hrajú, len tí pri moci nepresvedčivo vajatajú pri obhajobe meniacich pravidiel počas hry.
