Späť k sedliackemu rozumu

Autor: soňa potheova | 11.6.2011 o 9:44 | (upravené 11.6.2011 o 9:51) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  1109x

Je tomu týždeň, čo som prechádzala obcou Častá. Nádherná zeleň, vzácna pre obyvateľov hlavného mesta, upravená dedina, sprofanovaná  ubytovňa v Papierničke. Júnová idylka sa o pár dní zmenila na nepoznanie. Ako všetky prírodné udalosti prišla nečakane , rýchlo, s veľkými dosahmi na bežný život ľudí, ktorých sa dotkla.

Slovensko je už niekoľko rokov traumatizované návalmi vody, o ktorých všetky médiá dramaticky informujú, televízne celebrity stískajú pery od súcitu, redaktor už už šúcha oči suché od plaču a divák len neveriacky „kuká" ako sa všetci kompetentní počnúc od lokálnych politikov, ochranárov až po prezidentovho koňa psa priživujú vyjadreniami nad utrpením ľudí, ktorých nikdy nevideli. Hoci sa tento scenár opakuje rok čo rok, médiá zaujíma len dráma. Kto sa opýtal ľudí na východe republiky ako žijú dnes, kde zobrali peniaze na opravy, čo preplatili poisťovne, ktoré nás derú z kože, čo dali obce, čo štát? Kedy naposledy videli obyvatelia týchto postihnutých obcí kameru a redaktorov všetkých televízií? Alebo Tatry. Okrem medveďov v blízkostí obydlí, otvárania hotelov a víchric o nich snáď ani nie je počuť. Mňa zaujíma ako sa obnovujú Tatry. Nie  z pohľadu investorov. Z pohľadu obyčajných sedliakov, „prírodniarov", Tatrancov, nazvite si ich akokoľvek. Prečo sa nepýtajú médiá ich? Prečo nám oni nepovedia skúsenosti, čo robili, ako sa vyzbrojili do budúcnosti? Kto iní ako oni vedia, čo robiť, ako obnoviť zdroje.  Tak ako to už vedia i obyvatelia východného Slovenska. Nepochybne si starí ľudia zaspomínali, čo hovorili ich starí rodičia, aké praktické veci im pomohli pri zvládaní  prírodných živlov.  Treba sa nanovo učiť rozumieť prírode, jej signálom a nemyslieť si, že prírodu možno vopchať do pekne upravených kanálov uprostred dediny. Vynikajúcim zdrojom a inšpiráciou by mohol byť tyrolský sedliak Sepp Holzer, ktorého kniha „Zahrada k nakousnutí anebo permakultura podle Seppa Holzera" vyšla konečne v druhej dotlači koncom mája. V najvyššie položenej oblasti Rakúska, chladnom Lungau, pestuje pôvodné odrody ovocných stromov, ktoré vynikajú chuťou natoľko, že o jeho produkciu majú záujem špičkové liehovary Európy. Aj na tomto mieste majú skúsenosti s víchricou, ktorá dopadla podobne ako v našich Tatrách. Bol to práve Holzer, ktorý navrhol využiť vylámané stromy ako podporu do zeme, ktorá zabraňuje zosúvaniu pôdy popri cestách a pritom postupným zvetrávaním obohacuje pôdu. Vytvoril systém rybníkov, ktoré slúžia ako zásobáreň vody a v čase náhlych búrok ju vedia dostatočne zachytiť. Sepp Holzer už robil projekt aj v susednom Česku, či v Azii. Osobne však verím, že aj u nás sa nájde nejaký „Sepp", len dať mu to slovo a možnosť prehovoriť. Médiá by si mali švihnúť, blíži sa totiž čas, kedy hviezda typu „Sepp" začne stúpať prudko nahor a oni by nemali pritom chýbať. Pokiaľ nechcú vyzerať ako úplní idioti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?